Dark poison - Stranger

Tmavú ulicu osvetľovali iba štyri pouličné lampy, ktoré postupne zhasínali.
Na chodníku oproti domu č. 12 na Grimmauldovom námestí stála tmavá postava. Pozerala sa do okna toho domu, kde videla zabávajúcich sa čarodejníkov. Prešla cez prázdnu cestu a zastavila sa pod prvým oknom.
„ Tak všetko najlepšie, Harry! “ započula.
„ To ste naozaj nemuseli, ale ďakujem! “ povedal Harry, ktorý bol otočený chrbtom k oknu. Spustila sa hlasná hudba, v ktorej bol počuť šepot mnohých hlasov.
Tmavá postava sa obratne vyšvihla a posadila na okenú rímsu. Hľadela na ľudí tancujúcich vo velkej presvetlenej sieni. Všetok jas vyžarovali tisíce sviečky visiace po stenách. Tá postava bola dostatočne ďaleko od svetla a smiala sa na dvoch mladých luďoch. Chalan mal ryšavé vlasy a dievča hnedé a jemne vlnité.
„ Ron, ty vôbec nevieš tancovať! Au! Zase si mi šliapol na nohu, “ kričala hnedovláska.
„ Prepáč, Hermiona. Ak chceš, tak sa radšej vyzujem, “ povedal.
„ Čo si sa zbláznil? Vyzuť sa? Tak to sa radšej postavím na tvoje nohy! “ skríkla.
„ Dobre, “ pristal na jej ponuku a pustili sa do divného tanca.
Väčšina z hostí sa dobre bavili, ale oslávenec ani moc nie. Na jeho tvári bolo vidieť, že je ponorený vo svojich myšlienkách a všetkému pomáhal aj pohár Dračej krvi, ktroý držal v rukách. Svetlo sviečok pomaly slablo a v tom slabom svetle, ktoré vyžarovali sa jej zaleskly nebesky modré oči.
Keď sa Harryho pohľad odtrhol od ryšavej dievčiny, ktorá stála opretá v kúte izby, pozrel sa smerom ku oknu. Uvidel tie krásne modré oči a neodolal túžbe zistiť, komu patria. Postavil sa z gauča a na preplnený stôl položil svoj pohár. Stále nehybne sedela v okne. Ako sa Harry približoval k zavretému oknu, na jej tvári sa roztiahol úsmev. Harry uvidel tú prekrásnu tvár. Vytiahol si prútik zo zadného vrecka svojich vyblednutých rifiel a otvoril okno. V tej chvíli zoskočila z okenej rímsy a bola preč.
„ Počkaj! Kto si? “ kričal s hlavou v okne. Pozrel sa na chodník před domom, ale nikto tam nestál. Zrazu sa lampy začali postupne zažínať. Harry mal jej obraz vrytý v pamäti. Znova si sadol na gauč a už mu aj na rozum prichádzali myšlienky, že je poriadne ožratý, hoci vypil iba pohár z Dračej krvi. Nikdy v živote nevidel niečo také jako bolo toto záhadné stvorenie, ktoré mu dočista opantalo myseľ. Rozhodol sa, že najmúdrejšia věc, ktorú môže v tejto chvíli urobiť je, ísť si lahnúť do postele. Všetkým zaželal dobrú zábavu ešte raz im poďakoval za oslavu, kým odišiel. Očkom hodil po rohu, z ktorého kričala prázdnota. Vybehol po schodoch a vošiel do izby. Aj keď v izbe bola tma , videl, že na posteli niekto sedí.
„ Čo tu robíš? “ soýtal sa jej.
„ Prečo to robíš?“ vravela a neustále hľadela na osvetlené ulice Londýna.
„ Nemám ani najmenie potuchy, o čom stále rozprávaš,“ povedalHarry a zavrel za sebou dvere. V izbe bol velmi zlý vzduch, a tak šiel otvoriť okno.
„ Stále ma pozoruješ. Vždy cítim tvoj chladný pohľad.“ Obrátil sa k nej. Po tvári jej stekali slzy.
„ Ani nevieš, čo chceš. Vieš, čo k tebe cítim, ale sčasti to odmietaš a sčasti ľutuješ. Ak sa niekedy naozaj rozhodneš o svojej voľbe, tak ma môžeš s tým oboznámiť. Vždy som tu bola a stále som, Harry. “
Obaja mlčali a toto ticho prerušil Harry.
„ Tvoje slzy a moje myšlienky spolu s osudom mi vždy robia ťažkú hlavu. Neplač viac, so mnou by si našla iba smrť. A keď ťa takto vidím trápi ma všetko ešte viac, Ginny. “ povedal chladne. Ona však neodpovedala a odišla preč.

Harry si sadol na svoju posteľ a začal znova rozmýšlať nad tým, čo sa tu pred chvíľou stalo. Odostrel si okno, ktoré před chvílou len zastrel a začal sa nemo pozerať von, kde padal hustý dážď.
Nielen husto padal ovažujúci dážď, ale aj slzy Ginny padali rovnako ako vonku.
Harry zaspal až nad ránom, keď aj utíchol večerný dážď. Stále sa mu zjavoval ten obraz očí a tvár uplakanej a nešťastnej Ginny.